Šťastné a konzumné !

Autor: Simona Jurová | 26.12.2017 o 22:21 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  109x

Vianoce. Sviatočný deň, ktorý sa v priebehu rokov zmenil zo sviatku hojnosti, lásky, radosti, rodiny a skutočných hodnôt na plnenie si psej povinnosti.

Chaos. Stres. Zhon. Starosti. Hádky. Konzum. Pokračovala by som ešte dlho.

Práve takto vyzerajú poväčšine dnešné "čarovné" a tak veľmi ospevované Vianoce. Dáte mi však isto za pravdu, ak poviem, že Vianoce už nie sú také šťastné a veselé ako kedysi a ich čaro sa kamsi pominulo. Celý rok sa naháňame za peniazmi alebo časom bez toho, aby sme ho aspoň raz stopli a pozastavili sa. Chcem tým povedať, že si ani nemáme čas uvedomiť, že sa tak krásny deň v roku tak rýchlo blíži. Keď však nadíde jeho čas, my naopak kopneme do vrtule ešte viac. Pridáme si viac starostí, viac zhonu a ešte viac stresu.

Ženieme sa do nákupných centier, aby sme kúpili známym a rodine čosi pod stromček, lebo tak pravdepodobne učinia aj oni a my rozhodne nechceme vyzerať ako držgroši. Veď sa predsa patrí vrátiť dar. Smutné. Napriek tomu, že súhlasím, že je slušnosť dar vrátiť, si myslím, že tento sviatok vôbec nie je o daroch. Aspoň nie o tých hmotných. Ak sa už aj rozhodneme niečo darovať, určite by to malo ísť od srdca. Čo ale, ak niečo chcem vážne z lásky darovať, ale neviem nájsť ten správny dar? Mám strčiť peniaze do obálky? Mám kúpiť hlúposť, ktorý mimochodom vieme vďaka "skvelým obchodným reťazcom" vrátiť až do januára, ak by nevyhovovala dotyčnému obdarovanému? Alebo mám použiť nejakého online poradcu, ktorý určite najlepšie vie, aký dar bude najvhodnejší? Ako sa hovorí, každá rada dobrá, a tak isto netreba pohrdnúť istými možnosťami. Treba to však siliť? Musíme teraz kúpiť niečo za každú cenu len preto, že sú Vianoce? Behom roka sa teraz nemôžeme obdarovať, lebo na to nie je príležitosť? Blbé, ak to tak nejakí ľudia vidia. Vzájomne potešiť alebo obdarovať by sme sa mali viackrát do roka, ak nie každý deň. Hoc len úsmevom a ľudskosťou, ktorá v dnešnom svete bije na alarm.

A čo deti? Neučíme ich už odmala konzumným Vianociam? Zamýšľala som sa nad touto zložitou situáciou, kde zohrávajú rolu viaceré aspekty.  Najkrásnejšie na deťoch v tomto smere je určite ich potešenie a radosť z tohto sviatku. Alebo darčekov...? Ťažko povedať, čo sa v ich hlavičke ženie. S istotou však vieme, že keby sme ich chceli učiť nekonzumným Vianociam so skutočnými hodnotami, pravdepodobne by sa nemali čím pochváliť pred spolužiakmi a spolužiačkami v škole po prázdninách. Boli by smutné a sklamané. A k tomu ešte aj terčom výsmechu. Takýto pohľad na svoje dieťa žiaden rodič neznesie. (Možno tak krkavčia matka.) Ako ale takúto situáciu riešiť, ak nechceme, aby si naše ratolesti navykli na takýto štýl prežívania Vianoc? Ak natrafím na odpoveď, určite sa s ňou podelím. Zatiaľ to však i pre mňa ostáva otázne...

K dnešným Vianociam patria neodmysliteľne aj "valné zhromaždenia" v nákupných centrách strácania času. Všetko je vysvietené. Všade navôkol vyhráva vianočná komerčná hudba a my striehneme, v ktorom obchode je väčšia zľava na daný artikel. (Popritom striehneme aj na divokú premávku v uličkách, aby nedošlo k nehode.) Nasleduje divoká vojna o správnu veľkosť, a potom tvrdý tréning trpezlivosti v rade za kasou, ktorý svojou dĺžkou zľahka pripomína čínsky múr. (Je takmer jedno, v ktorom obchode sa nachádzate. Je to tak.) Po super výhodnom nákupe sa samozrejme tešíme, že sme "zboží" kúpili za super cenu, ktorá samozrejme pôjde po Vianociach ešte nižšie. Yes! Niežeby sme neboli ochotní vyhodiť za danú vec toľko peňazí, koľko je v danom momente potrebné, ale uznajme, že väčšinu ľudí vždy zdrví pohľad na ešte viac zľavnenú vec, ktorú si už skôr kúpil za viac peňazí. (To je ale vcelku pochopiteľné. My, Slováci, nezarábame tisíce mesačne, aby sme si nevedeli predstaviť, kam by sme možné ušetrené peniaze investovali.) Na záver už len dúfame, že náš dar neposlúži ako lapač prachu alebo nám nebude niekedy darovaný späť.

Vraví sa, že cez Vianoce by mala byť rodina pokope. Blud. Už len z princípu, že je mnoho rodín neúplných, pohádaných, nepomerených a pod., ale to je vedľajšie. Veď vravieť sa to môže... Tak, ako som tvrdila pri dávaní darčekov, že by sa nemali dávať len v čase vianočných sviatkov, si zastávam tento postoj aj v tomto prípade. Prečo čakať celý rok, kým prídu Vianoce a my sme sa pokope mohli stretnúť s rodinou? Lebo sa to akože patrí? Lebo sa to vraví? Lebo inokedy si dotyční nájdu výhovorku, ale teraz si povzdychnú a povedia: "No, už keď sú tie Vianoce..." ? Hm... O tom, by to byť nemalo. Rodina by sa mala schádzať, aj keď na to príležitosť nie je. A ak nejaká musí byť, tak si ju proste spravme. Hoc i len tak. Pre potešenie. Porozprávať sa, posmiať, zaujímať sa jeden o druhého a pospomínať. Vytvárať nové spomienky a upevňovať vzťahy. (Ak je vôbec aké.) Rodinu si treba strážiť. Síce sa stávame jej súčasťou po narodení, ale to ešte neznamená, že ju skutočne máme.

Vravieva sa mnoho vecí a nie len to, že by rodina mala byť pokope. Každé Vianoce si zvykneme vzájomne čosi zavinšovať a popriať príjemné prežitie vianočných sviatkov, či už napr. klasické "Šťastné a veselé!". Takéto prianie každého úprimne zahreje na srdiečku, ak to z neho ale aj vychádza. Ja osobne nestojím o milión prianí k Vianociam od ľudí, ktorých ledva poznám (hoc je pekné, že si na Vás spomenuli) alebo od ľudí na Facebook-u. Radšej málo, ale úprimných. Za trochu vtipné považujem, že si prajeme šťastné a veselé, a pritom zapíjame večer Pancreolan vodou, lebo sme to akosi prehnali. Tiež nie je neobvyklé, že z chystania na tieto sviatky až pochorieme a niekedy už dúfame, aby skončili a my sme si mohli vydýchnuť. Aký paradox. Nemali by sme si potom popriať napr. "Zdravé a veselé?" alebo "Zdravé a pokojné?" či "Zdravé a bezstarostné?".

Nemyslíte si, prosím, že nenávidím Vianoce. Práve naopak. Mám ich až príliš rada, a preto sa mi nepáči, akým smerom sa tento sviatok uberá. Nepáči sa mi, ako sa ľudia dávajú do zhonu a zbytočného umelého stresu, keď nemusia. Nepáči sa mi, ako komerčný tento sviatok začína byť a ako na ňom obchodné reťazce zarábajú. Nepáči sa mi mnoho vecí. Nepáči sa mi, že sa skutočná vianočná atmosféra vytráca. Úprimne. Mám rada ten stereotyp, ktorý zas mnoho iných ľudí nenávidí. Ten stereotyp, ktorý zahŕňa vianočnú nádielku už otrepaných a mnohokrát videných filmov, lebo viem, že si ich užijem spolu s mojou rodinou. Mám rada, keď sedíme ako rodina pri rozsvietenom vianočnom stromčeku, ktorý je pre mňa neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Mám rada, keď je sa vianočný duch vo vzduchu bije s vôňami už tradičného vianočného jedla.

Na záver by som Vám všetkým teda chcela popriať pokojné prežitie vianočných sviatkov skutočných hodnôt v kruhu Vašich najbližších a snáď "Zdravé a ... ! ....to už nechám na Vás:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Procházka: Prečo vláda vznikla tak rýchlo? Smer rozdával karty

Špeciálne vydanie podcastu. Peter Tkačenko sa rozprával s Radoslavom Procházkom.


Už ste čítali?